Svedectvo Karol – púť Knock
Ahojte
Volám sa Karol, pochádzam z Ružomberka, som cenacolský exovec a momentálne žijem v Írsku
neďaleko mestečka Knock kde sa zjavila panna Mária a v ktorom sa nachádza aj komunita Cenacolo.
Po dlhom organizovaní a dohadovaní do Knock prišla skupina rodičov a rodinných príslušníkov zo
Slovenska na púť. Ich príchod sa uskutočnil dva dni po tom čo sa Írskom prehnala strašná búrka,
ktorá za sebou zanechala výpadky elektriny, telefónnych sietí a internetu.
Veľakrát som v komunite dosvedčil momenty kedy po utrpení Duch Svätý na nás zoslal veľa milosti.
Aj keď zo začiatku vyzeralo, že to bude ťažké prijať skupinu 36 ľudí zo Slovenska, Božia prozreteľnosť
nezlyhala a zabezpečila nie len základne potreby, ale omnoho viac. Okrem toho, že hotel ktorý prijal
našich pútnikov bol vybavený generátorom tiež ubytoval domácich medzi ktorými bol otec Richard,
hlavný zodpovedný za Knock, ktorého by sme možno nemali šancu stretnúť každý deň za normálnych
okolností. Vzhľadom na situáciu, prítomne v hoteli boli tiež sestry Františkánky, ktoré sú už v
pokročilom veku. Sestra Begnidas žije v Knocku už dlhé roky a dokonca stretla našu mamu Elvíru keď
sa tu pred 25 rokmi otváralo Cenacolo. Vzhľadom na to, že Slovenské Cenacolo prišlo v tomto čase
pomohlo hotelu zabezpečiť teplu vodu a stravu aj pre ľudí čo si to nemohli dovoliť. Toto je len pár
aspektov púte, ktorými sa s vami zdieľam, ale prosím verte mi že ich je veľmi veľa.
Čo sa mňa veľmi dotklo ako spoluorganizátora a účastníka na púti? Keďže ja som tu domáci a žijem tu
už dlhé roky, veľakrát si nevážim špeciálnosť tohto miesta a dá sa povedať, že v posledných rokoch mi
toto miesto zovšednelo. Návštevou pútnikov zo Slovenska a ich iskrou sa v mojom srdci zapálil oheň
a bol som schopný vidieť Knock a miesto zjavenia ich očami. Teraz som si schopný uvedomiť, že môj
vzťah s Ježišom – v zjavení vo forme baránka a Pannou Máriou potreboval obnovu. Ďakujem vám
Rodina Cenacolo za vašu návštevu, priateľstvo, ale aj za praktické príklady ako dochvíľnosť, momenty
zdieľania a pravdy a za to akí ste zorganizovaní. Pozdravujem vás z Knock a prajem vám nech vás
naša Pani z Knock ochraňuje a prináša vaše úmysly do rúk svojho syna.
Ďakujem
Karol
Drahí priatelia,
Volám sa Anne Traynor, som matkou Angely, Johna a Theresy a svokrou Karola. Karol bol prvý Slovák v Írskom dome Cenacola a John bol prvý Ír v Slovenskom dome. John a Theresa strávili nejaký čas prácou v misijných domoch Cenacola v Brazílii. Boh naozaj koná tajomným spôsobom a spojil naše rodiny dohromady!
Bola som zvedavá, ako bude prebiehať slovenská púť, najmä preto, že chlapčenský dom v Knocku bol zatvorený, keďže chlapci boli v Taliansku na oslave narodenín Matky Elvíry, a my sme sa práve zotavovali z veľmi zlého počasia s výpadkami elektriny. Karol sa na púť veľmi dobre pripravil, zorganizoval všetko z tejto strany a odviedol skvelú prácu ako prekladateľ. Zabezpečil výlet do Ballintubber Abbey, návštevu Knock Cenacolo domu so svedectvami, adoráciu a svätú omšu každý deň a dokonca aj večer plný zábavy! Napriek búrke Eowyn všetko do seba zapadlo a veľmi som si užila stretnutie s každým ako súčasť rodiny Cenacolo.
Najviac ma zasiahlo, ako bola skupina jednotná, poslušná, modliaca sa a navzájom si pomáhajúca. Bolo skvelé mať duchovného sprievodcu v osobe otca Štefana, ktorý veľkoryso venoval svoj čas a dary rozhovorom s rodičmi, poskytovaniu času na svätú spoveď a duchovné vedenie.
Skupina dodržiavala pravidlo nepiť alkohol, čo veľmi uľahčilo atmosféru, pretože sme mohli byť úprimnejší v našom zdieľaní. Uvedomila som si, že v modlitbe všetci hovoríme rovnakým jazykom, prosíme toho istého Boha, aby pomohol našim synom a dcéram, ktorí potrebujú tú zvláštnu pomoc, ktorú sme my dostali a v ktorú dúfame v Cenacole. Preto som zdôraznila, že sa nikdy netreba prestať modliť za svoje deti – Boh vždy odpovie na naše modlitby svojím spôsobom a v svojom čase.
Každovečerné zdieľanie bolo pre mňa nečakané a výzvou, ale zároveň veľmi silné, pretože nás nútilo zamyslieť sa nad každým dňom a byť vďační za požehnania, ktoré sme dostali.
Naša írska rodina Cenacola má malú skupinu na WhatsAppe, kde zostávame v kontakte s rodičmi, a každý posledný piatok v mesiaci sa stretávame cez Zoom, aby sme sa spolu modlili ruženec a podporovali nových rodičov. Dvakrát do roka organizujeme Rodinné dni a zabezpečujeme cesty do Saluzza, aby sme sa stretli s našimi synmi a dcérami. Naša skupina je malá, ale táto púť mi ukázala, že by sme možno mali zorganizovať aj niekoľko duchovných víkendov, aby sme sa mohli stretávať a posilniť naše puto ako rodičia Cenacola.
Nech vás všetkých Boh žehná,
Anne Traynor
Svetlo svieti v temnote a temnota ho nepohltila…
Tento úryvok zo Svätého písma sa ku mne vracia rôznymi spôsobmi od mojej konverzie. Práve som si uvedomila, že som ho prvýkrát dostala počas návštevy Cenacolo domu na Slovensku v roku 2015, keď som tam bola so svojím budúcim manželom Karolom. Vybrala som si ho z košíka plného citátov zo Svätého písma.
Tento citát nadobudol opäť nový význam počas slovenskej púte do Knocku. Búrka Eowyn zanechala Knock a ďalšie časti Írska v tme. Aj moja myseľ bola v období temnoty, keď som sa ocitla v negatívnej špirále spomienok na chyby mojej minulosti. Môj brat, sestra a manžel sú bývalí členovia Cenacola. Moje spojenie so Slovenskom siaha niekoľko rokov dozadu, keďže môj brat bol prvý Írsky chlapec v slovenskom Cenacolo dome. A náhodou (aj keď s Bohom neexistujú náhody!) môj manžel, ktorého som o roky neskôr stretla v Cenacole, bol prvý Slovák v írskom Cenacolo dome!
Často sa cítim, akoby som aj ja bola v istom zmysle „bývalá Cenacolo“. Mala som problém zapadnúť na strednej škole a neskôr sa moji rodičia rozviedli. Trpela som úzkosťou a depresiou. Používala som veľa nezdravých a deštruktívnych mechanizmov na zvládanie svojich problémov. Bola som veľmi citlivá, chýbalo mi sebavedomie a mala som pocit, že na mne nezáleží. Mala som mnoho emocionálnych problémov a moja duša bola znova a znova zlomená.
Pred púťou som sa cítila veľmi preťažená a depresívna, ale slovenskí pútnici, ako misionári, priniesli svetlo do môjho života a novú nádej svojím povzbudením. Veľmi ma dojali rozhovory pri ohni a sviečkach v prázdnom Cenacolo dome, v lámanej angličtine a slovenčine. Cítila som teplo, aj keď sme sa nie vždy vedeli dobre vyjadriť slovami. Duch Svätý tam veľmi silno pôsobil.
V ten jasný, chladný večer po našom malom rodinnom dni som vyšla von a zdvihla oči k hviezdam. V tme sa zdalo, že žiaria jasnejšie než obvykle. Uvedomila som si, že presne takto Boh pôsobí v našich životoch, keď mu povieme svoje „áno“. Keď sme slabí a prežívame temnotu, On je silný.
Počas zábavného večera v hoteli ma veľmi dojalo a ohromilo, s akou radosťou rodičia tancovali bez váhania. Pokoj a radosť Ducha Svätého v miestnosti boli nákazlivé. Som taká hrdá, že patrím k tejto kultúre Cenacola – kultúre vo svete, ale nie zo sveta. Kultúre krásy a nádeje, ktorá presahuje národnosti a prináša nám kúsok neba na zem.
Počas tohto týždňa som dostala znamenia od Boha o Jeho láske a prítomnosti, ktoré mi potvrdzovali, že „všetko bude v poriadku“. Kázanie otca Štefana mi pripomenulo, že si nebo nemusím zaslúžiť, a že Boh sa vo svojej milosrdnosti pozerá aj na naše chyby. Ak robíme pokánie a odovzdáme Mu svoj život, všetko bude dobré. Ako perfekcionistka a človek, ktorý si na seba kladie veľké nároky, pomaly zisťujem, že nemusím byť dokonalá ani sa porovnávať s ostatnými. Každý z nás má svoju vlastnú identitu a cestu v živote. Objavovať ju spolu s Bohom je veľké dobrodružstvo.
V tejto nezvyčajnej situácii Slováci priniesli svetlo a Božiu prozreteľnosť do Knocku v čase, keď to bolo najviac potrebné. Keď sa tu zjavila Panna Mária, bolo to v čase veľkej núdze v Írsku. V našej menšej, modernej „núdzi“ sme tiež prešli z temnoty do svetla – duchovne aj doslova, keď sa elektrina začala vracať práve pred odchodom našich pútnikov. Som vďačná za túto návštevu a vždy si ju budem pamätať ako svetlo žiariace v temnote.
S láskou a Božím požehnaním,
Angela Olejnik
Ahojte,
Chcel by som sa s vami podeliť o svoju skúsenosť z týždňa rodičov Cenacola v Knocku.
Bol to pre mňa veľmi povzbudzujúci zážitok plný modlitby, svätej omše, adorácie, zdieľania a zároveň aj spoločného voľného času, ktorý sme strávili ako jedna veľká rodina komunity Cenacolo.
Bol som hlboko dojatý vašou prítomnosťou a vrúcnym prijatím nás – bývalých členov a našich rodinných príslušníkov. Bolo úplne jasné, že ste sa z nášho stretnutia tešili rovnako ako my z vás.
Vnímal som, že vaša skupina má medzi sebou veľmi silné a hlboké puto, ktoré vás spája cez cestu Cenacola a skrze svätú katolícku vieru. Je to niečo zriedkavé, ale zároveň nesmierne krásne.
Úprimne, táto duchovná obnova bola pre mňa hlboko dojemná. S každým dňom som cítil väčšiu blízkosť k vám všetkým a často na vás myslím a modlím sa za vás. Ak Boh dá, dúfam, že sa toto všetko zopakuje znova z Jeho milosti.
Matka Elvíra, oroduj za nás a prihováraj sa za nás všetkých.
Svätý Patrik, ochraňuj nás.
Panna Mária z Knocku, oroduj za nás všetkých.
Nech nás všetkých Boh žehná,
Gerry